Kvety z mini CDčka

Už dávnejšie som popri nakupovaní v Elektre objavila také tie mini CDčka, ktoré sa mi hneď zapáčili. Zobrala som ich a odložila do krabice na neskôr, kým ma kopne múza, čo s nimi :) A keďže sa nám začína zjarnievať a ja som sa už preladila  na jarný mód,  napadlo mi vyrobiť z nich kvety na zapichnutie do kvetináčov. Na ich výrobu budete potrebovať: mini CD/DVD-R (jedno za 1€), farby na sklo, gombíky, rôzne stužky, špajdle - na stonky, lepiacu pištoľ a trblietavé fixky na dozdobenie.

Najskôr treba vymaľovať CDčka farbami na sklo - toto je práca pre deti. Veronika rozhodla o farebných kombináciách - vybrala si vždy príbuzné farby a postupne maľovala sústredené kružnice okolo celého CDčka. Pomocou špáradla sa dajú vytvoriť všelijaké zaujímavé tvary, ale nám pomohla aj náhoda - zlatá farba, ktorú som kupovala zvlášť, je tekutejšia ako zvyšné farby a Veronike sa podarilo pri prenášaní CDčka ju trochu vyliať. Farby sa tak zliali jedna do druhej a stratil sa výzor kružníc, ale vznikla celkom pekná textúra.

Farby treba nechať 24 hodín schnúť a potom prichádza na rad zdobenie. Aby sme zakryli dieru v strede, prilepili sme na ňu gombík a potom sme lepením na opačnú stranu zo stužiek vytvorili ´lupene´ kvetov. Samotné lepenie je už ale práca pre dospelého - ja som použila lepiacu pištoľ. Spôsob vytvárania lupienkov je už na vás a vašej fantázii. Nemusia byť použité len stužky, ale napr. aj farebný papier, vrchnáky z fliaš, korálky, či nakrájaná korková zátka.....

Takto to vyzerá zozadu (podľa Veronky krajšie ako spredu:))

Stonky sme vytvorili zlepením a nafarbením 3 špajdlí a listy vystrihnutím zo zelenej plastovej fľaše. Listy sme následne upravili nad plameňom sviečky - okraje sa zaoblili a trošku zvlnili.

A tu už hotové kvety čakajú na zapichnutie do kvetináča:

Cesto, plastelína, modurit...

Asi ako každé dieťa, aj Veronika sa odmalička rada hrala s plastelínou a moduritom. Pre deti je príjemné cítiť, ako hmota mení svoj tvar pod ich malými ručičkami. Popri tom, ako si tvorila vlastné 'kreácie', som jej vytvárala aj zvieratká podľa želania. Veľakrát sme vyrábali aj podľa rozprávok a potom si hrali divadielko. Zvieratká mali síce ďaleko k dokonalosti, našťastie sú ale deti v tomto ohľade celkom nenáročné - stačilo, že to malo aspoň základné črty :) Dôležitejšie bolo, že sa so zvieratkami mohla hrať, mohla si ich chytiť, stlačiť (častokrát potom stratili aj tie základné črty)...a myslím si, že aj lepšie vnímala a porozumela deju rozprávky...možno aj vďaka tomu patrí rozprávka O troch prasiatkach k jej najobľúbenejším.

Kupovaná plastelína ale dlho nevydrží, čoskoro je mazľavá, alebo sa drobí, a tak sme si začali vyrábať vlastnú - tu je recept: 1 pohár múky (ja som použila hladkú), 1 pohár soli a 1 pohár vody (ak chcete mať plastelínu farebnú, pridajte do vody potravinovú farbu) +  1 lyžičku kyseliny vínnej/vínny kameň (cream of tartar, dostať napr. v DMke, toto ale nie je nevyhnutné). Všetky suroviny zmiešať a dať variť na miernom ohni až kým sa z hmoty nevytvorí tuhá masa, pripomínajúca plastelínu - to trvá len chvíľočku. A môže sa začať tvorenie :) Keď pridáte fazuľky, hrášok, gombíky, cestoviny...bude tvorenie ešte zábavnejšie

 A keď sa mi nechce plastelínu variť, vyrobíme si klasické slané cesto: 2 šálky (hladkej) múky, 1 šálka soli a skoro 1 pohár vody - zmiešať a cesto je hotové...je to rýchlovka a zaručene deti zabaví. A keď cesto uschne (2-3 dni), môžu si svoje výtvory ešte vymaľovať.

Lavička

Venované milovaným Piešťanom...

Na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva, z daní všetkých obyvateľov malého mestečka, bola v jeden slnečný jarný deň v parku osadená lavička. Mala čarovný výhľad na plynúcu rieku. Obkolesená stromami a ďalšími lavičkami, cítila sa dobre. Jediným negatívom bola blízkosť smetného koša. Vietor bol však väčšinou milosrdný, a tak sa to dalo zniesť. Aby zapadla do okolia, natreli ju tmavozelenou farbou. Po bokoch hrdo nosila emblém kúpeľného mesta. Čoskoro pocítila váhu osamelosti a únavu staroby, ale i lásku a radosť mladosti. Vypočula si stovky príbehov - príliš dlhých, veľmi krátkych, tragických i komických...ak by mohla, najradšej by sa rozosmiala so spolusediacimi, inokedy túžila objať boľavú dušu...jej tmavozelenú farbu postupne zriedili slané slzy, horké pivo i sladká zmrzlina...slnko popukalo dokonalý náter a mladí umelci ju zjazvili, len aby zanechali večný odkaz lásky či hnevu. Stala sa dočasným domovom ľudí od ktorých každý bočil; starších návštevníkov, ktorých telo už neposlúchalo ako kedysi; mladých rojkov hľadajúcich odpovede v zrkadliacej sa hladine; mamičiek, ktoré si konečne dopriali oddych, kým ich ratolesti spali v kočíku; stala sa oporou pre deti, ktoré mali za sebou prvé odvážne kroky a pred sebou ešte toooľko pádov...
Poznala už tváre i životy tých, ktorí sa zastavili pravidelne, ale bola vďačná za každý nový príbeh.

Keď popraskanú farbu začalo prikrývať spadnuté lístie, tušila, že príbehov bude čoraz menej...vietor rozfúkal listy, dažďové kvapky vyplnili jazvy, zmyli špinu, prach aj slzy...slnko bolo každým dňom skúpejšie, voda zurčala v čoraz užšom koryte, až sa rieka jedného dňa premenila na jednoliatu priesvitnú ľadovú hmotu...a všetko prekryl studený biely sneh.
Bola to dlhá zima - bez príbehov, bez vôní, príchutí a tepla.

Jedného dňa k lavičke priletel škovránok - len aby sa rozhliadol a vykonal tu svoju potrebu...lavička však bola vďačná aj za to, vedela totiž, že čoskoro sa všetko začne odznova...

Čo kuchyňa dala :)

Rady tvoríme z materiálov, ktoré na tvorenie pôvodne ani nie sú určené. Netreba chodiť do obchodu a kupovať stále nové a nové veci...občas stačí zájsť do kuchyne, vytiahnuť cestoviny, strukoviny, košíčky na muffiny, ozdoby na torty, pečiatky vyrobené zo zemiakov...skrátka, čo doma nájdete, k tomu lepidlo a papier, a deti si môžu vyrábať koláže podľa seba...My máme doma niekoľko takýchto výtvorov a vždy je výsledok zaujímavý. Kým bola Veronika malá, ja som lepidlom rozhodovala o konečnom tvare, ona len sypala cestoviny/kuskus a po uschnutí maľovala...

 

Postupom času si už sama vyberala materiál a aj výslednú podobu. Strašne rada sa pozerám, ako prirodzene a bez zaváhania pristupuje Veronika (a vlastne všetky deti) k tvoreniu. Pre nás dospelých len jedna dôležitá rada - pri tvorení s deťmi nie je dôležitý výsledok, ale samotný proces tvorenia.

 Pred dvomi rokmi sme vyrobili kyticu z košíčkov na muffiny (pravá strana je dielom vtedy 3-ročnej Veroniky)

...a dnes sme sa ku kvetom z košíčkov vrátili opäť. Žiaľ nemám zachytený proces tvorenia, lebo nás to tak chytilo, že som nestihla ani fotiť :) Základom sú farebné (menšie) košíčky, ktoré zoženiete v potravinách. Takmer všetky kvety strihala Veronika (v rámci rozvoja jemnej motoriky:)) Stonky sú z munga (drobná zelená fazuľa), hrachu alebo veľkej fazule. Zo zvyškov košíčkov zelenej farby sme urobili listy a celé to dozdobili gombíkmi, červenou šošovicou, ryžou, farebnými guľôčkami/ozdoba na tortu a farbami na sklo.

A tu je Veronkin výkres, kde si všetko urobila ešte raz sama podľa seba

Tak čo, ktorý sa vám páči viac? ;)